V slepej uličke sociálnych platforiem?
#4 min Monika Szűcsová
1. 12. 2025

Digitálne prostredie transformovalo nielen našu komunikáciu, ale i samotné jadro toho, kým sme. Text prináša úvahy nad jazykom mémov a emotikonov, nad otázkami digitálnej identity a možnosťami rezistencie voči platformovej hegemónii. Skúma vybrané výstavné i aktivistické prístupy, ktoré hľadajú jazyk zdieľania mimo algoritmizovaných kanálov.
Kritické premýšľanie o sieťových platformách nie je ojedinelé a je podmienené množstvom faktorov – obava zo zdieľania osobných údajov so spoločnosťami sociálnych médií, vplyv rýchleho rozvoja technológií a internetu na naše chápanie sveta, presýtenosť nielen sieťovými platformami a obsahom, ktorý produkujú, ale aj akceleráciou aktivít, formujúcich rôzne aspekty života (vzdelávanie, e-commerce, kultúrna prevádzka, vzťahy). Intenzifikácia tohto javu bola dovŕšená počas pandémie covid-19 v rokoch 2020 – 2021, keď bol verejný život zo dňa na deň doslova uzatvorený a všetky aktivity – verejné, privátne, záujmové, pracovné – boli presmerované do webového priestoru. Migrácia do online sveta bola dokonaná a tento sa stal „novým normálom“ pre všetkých s existujúcim internetovým pripojením.
V dôsledku niekoľkomesačnej nepretržitej existencie v stave neustáleho pripojenia sme sa dostali do momentu presýtenosti online svetom, a preto snahou o únik boli rozličné umelecké projekty a performancie vo fyzickom priestore. Snáď po prvýkrát od 90. rokov minulého storočia nastáva masívnejšia snaha o oslobodenie sa od virtuálneho priestoru a znovuobjavenie toho fyzického, zdieľania, spolupráce a komunikácie tvárou v tvár (face-to-face). Takéto tendencie sa však v umeleckom prostredí objavujú už pred rokom 2020 v rámci projektov, ktoré preskúmavajú možnosti, ako online priestor opustiť či vypnúť.
Medzi rokmi 2018 – 2019 realizovala fínska vizuálna umelkyňa Nastja Säde Rönkkö performanciu 6 months without (október 2018 – marec 2019), ktorej základnou premisou bolo, že všetky jej aktivity sa odohrávali mimo priestoru internetu. Počas obdobia šiestich mesiacov rezidenčného pobytu sa usídlila v priestore Somerset House Studios v Londýne a všetka jej komunikácia s okolitým svetom sa odohrávala offline. Na úvod projektu poslala vybraným recipientom e-mail oznamujúci, že počas tohto obdobia s ňou bude možné komunikovať len prostredníctvom listov, telefonovaním na pevnú linku alebo ju možno navštíviť osobne, čo môže znieť ako istá forma cestovania časom. Okrem týchto foriem komunikácie realizovala workshopy, semináre a čitateľské krúžky – všetko aktivity, ktorých sa ľudia mohli zúčastniť osobne v Somerset House Studios.
Projekt Nastje Säde Rönkkö bol výskumom alternatívnych foriem občianstva a formovania komunít. Skúmal obe stránky internetu a pýtal sa: „Sme všetci závislí? Je používanie internetu dobré pre náš mozog?“ – a to pri súčasnom pripustení, že internet spája ľudí a umožňuje vytváranie nových platforiem pre aktivizmus a komunikáciu. Zamýšľaný bol ako experiment so spomalením života, ktoré by dalo možnosť si ho plne uvedomovať (mindful living) a premyslenejšie komunikovať s okolím. Poukázal na to, ako internetom umožnená dostupnosť všetkého 24/7 zásadne zmenila náš spôsob existencie a fungovanie spoločnosti na všetkých úrovniach.
Umelecké projekty ako 6 months without Nastje Säde Rönkkö, ktoré skúmajú alternatívne formy existencie mimo sieťového prostredia, i keď v tomto prípade len dočasného, otvárajú i širšie otázky realizovateľných stratégií a prístupov proti totalite platforiem či snahy o hľadanie alternatívnych sociálnych médií.







